Inšpirácia alebo nočná mora? / SK
Alebo ako vznikli písma Komu a Komu New

Písma z obdobia socializmu dlhé roky formovali vizuálny jazyk bývalého Československa. Pre mnohých sú však neoddeliteľne späté s ťaživým spoločenským a politickým kontextom, a preto v nich vidia skôr symbol útlaku než estetickú hodnotu. Je napriek tomu možné pozerať sa na túto typografiu ako na zdroj inšpirácie – oddeliť formu od ideológie?
Písma z obdobia socializmu ešte dnes miestami nachádzame na Slovensku a v Česku, hoci postupne miznú. Nájdeme ich na popisných tabuľkách ulíc, v starých nezrekonštruovaných nemocniciach, na historických pamätníkoch, turistických informačných tabuliach či na budovách technických stavieb. Často ide o nápisy, ktoré prežili len vďaka náhode. Mňa tieto nápisy fascinujú a bez politického kontextu ide o mimoriadne zaujímavé písma.

Rôzne zdroje socialistických groteskov (plagáty, výklady, transparenty)
Viackrát som sa tieto písma pokúšal zdigitalizovať, no výsledok ma nikdy úplne neuspokojil. Zlom prišiel až v momente, keď som pri práci na písme Komu náhodne experimentoval s pridávaním ďalšieho štýlu. Vtedy mi napadla jednoduchá otázka: „Čo ak by som tieto rôznorodé zdroje zdigitalizoval v rovnakých proporciách ako už vydané písmo Komu?“
„Použiť rovnaké proporcie
ako pri písme Komu?“
Urobil som niekoľko skúšok a ukázalo sa, že tento prístup funguje veľmi dobre – práve väčšia diverzita zdrojov prirodzene zapadla do celkového konceptu.
Výzvou (a zároveň zábavou) pre mňa bolo nájsť dostatočne rozdielne zdroje tak, aby bol každý štýl unikátny v detailoch, no stále pôsobil ako súčasť jedného systému. Rôznorodosť detailov dáva dizajnérovi veľký manévrovací priestor – každý štýl dokáže vytvoriť trochu odlišnú náladu a výraz.


Túto rozdielnosť som ďalej zdôraznil aj nakreslením špecifickej diakritiky pre každý font. V jazykoch s bohatou diakritikou, ako je slovenčina alebo čeština, sa táto diverzita prejavuje obzvlášť výrazne. Odlišný dizajn diakritiky poskytuje rôzne možnosti vizuálneho vyjadrenia.
Komu New
Tieto nové písma nevychádzajú z rovnakých zdrojov ako Komu A a B, ale pochádzajú z rovnakého historického obdobia. Nejde o verné digitalizácie existujúcich predlôh, ale o voľnú interpretáciu a kombináciu rôznych groteskových typov, ktoré sa v tom čase objavovali na plagátoch, výkladoch či transparentoch. Aj preto som sa nakoniec rozhodol nezaradiť ich do pôvodnej rodiny Komu a pomenovať ich Komu New. Namiesto rozširovania rodiny Komu na obrovskú rodinu (s množstvom optických variácií či rôznych hrúbkových a šírkových rezov) tak vznikla menšia rodina s jasným rozdielom medzi štýlmi.
Nástenkové písma
Pôvodné písma Komu (Komu A a Komu B) čerpali inšpiráciu z dnes už prakticky neexistujúcej aplikácie tejto abecedy – zo sady vyseknutých písmeniek. Išlo o fyzické sady znakov určené na tvorbu nápisov pre socialistickú propagandu. Na nástenkách bývali „motivačné“ heslá ako „Spolu tvoríme lepšiu budúcnosť“ a podobne, na tie sa však ja už nepamätám.
Zároveň sa bežne používali aj v školskom prostredí. Pamätám si ich zo školskej nástenky, kde z nich učitelia tvorili nápisy ako „Školská družina“ či „Trieda 1.A“. Výhodou takejto sady nástenkových písmen bola jednoduchosť a flexibilita. Jednotlivé písmená sa pomocou špendlíkov pripichovali na polystyrénovú nástenku, potiahnutú látkou. Nápis sa dal ľahko rozobrať a znovu poskladať – išlo o lacnú a praktickú formu vizuálnej komunikácie a formovanie identity socializmu. Písmená boli vyrobené buď z bieleho polystyrénu, alebo z kartónu, niekedy potiahnutého aj metalickou fóliou.

Podklady pre písmo Komu B sa mi podarilo objaviť počas študijného pobytu v Prahe, keď som si všimol zachovanú sadu písmen na jednej zo základných škôl. Následne som školu oslovil so žiadosťou o možnosť túto abecedu zdokumentovať. Vďaka ústretovosti vedenia sa podarilo získať významnú časť pôvodnej sady.

Druhý zdroj poskytol Svätopluk Mikita (vtedy z novovznikajúceho kultúrneho centra Banská St a nica). Práve tieto podklady sa stali východiskom pre kresbu písma Komu A. Táto abeceda sa od druhého setu v mnohých detailoch výrazne odlišovala, čo napokon viedlo k rozhodnutiu spojiť oba zdroje do jednej rodiny.
Spojenie s materiálom
Pôvodné zdroje – písmená – boli vyseknuté do papiera, čo ich „prirodzene“ zjemňovalo. Podobá sa to situácii, keď ceruzkou píšeme na papier – kresba tým získava istú mäkkosť a nepresnosť, ktorá je vlastná materiálu. V digitálnom fonte je však linka absolútne presná. Zostáva dokonalou linkou aj po mnohonásobnom zväčšení, čo vo fyzickom svete v podstate neexistuje.
Rohy znakov som veľmi jemne zaoblil, čím som naznačil prirodzené oblenie hrán, ktoré vzniká pri strojovom vysekávaní papiera. Aj taký nenápadný detail, ako jemné zaoblenie hrán písmena, pomôže navodiť pocit, ktorý sa viac približuje pôvodným zdrojom – teda materiálu samotnému.

Komu 2.0 – technická aktualizácia
Pri vydávaní nového písma Komu New som sa zároveň pozrel aj na technickú stránku pôvodných fontov Komu, ktoré mali v tomto čase už približne 15 rokov. Prekontroloval som krivky, upravil kerning a mierne doladil vertikálne metriky tak, aby bolo zobrazovanie písma naprieč (najmä) webovými prehliadačmi čo najkonzistentnejšie. Pomohol mi v tom nový nástroj Font Analyzer (ktorý v tom čase vyvíjal Jan Charvát).
Asi najviditeľnejšou zmenou je pridanie OpenType funkcie „kontextuálne alternatívy“, ktorá automaticky nahrádza niektoré znaky (šípky, krát, delené znamienko). Vo väčšine programov je táto funkcia zapnutá automaticky. Praktické OpenType funkcie pomáhajú v bežnej automatickej oprave textu.

Na kontexte záleží
Hotové, zdigitalizované písma samy o sebe nenesú negatívnu symboliku – tú im pridáva spôsob, akým boli historicky používané, a preto môžu u niektorých stále vyvolávať negatívne emócie. V dnešnom globalizovanom svete, kde sa fonty distribuujú online, môžu byť použité úplne odlišne a bez týchto konotácií. Paradoxom je, keď sa písmo, ktoré kedysi slúžilo ideológii a potláčaniu slobody, použije v opačnom kontexte – na obranu demokracie a slobody.
Písma Komu a Komu New ale samozrejme môžu slúžiť aj na pripomenutie historickej doby – dokážu totiž navodiť atmosféru a pomôcť pochopiť vizuálny jazyk minulosti. Preto sa veľmi dobre hodia na historické materiály z obdobia socializmu.

Kultúra potrebuje priestor – písmo Komu New použité na protestoch proti likvidačným krokom ministerstva kultúry (2026) / foto zdroj: facebook

Použité písmo Komu – pripomienka okupácie Československa z roku 1968 / foto Nová Cvernovka