Dlhšie som už nebol na žiadnej konferencii. Odvtedy, čo je mojou prioritou skutočná rodina (tri malé deti) a nie len rodina písmová (vtip pre typografov, haha), cestujem tak ďaleko do zahraničia len zriedkavo. Tentokrát to však pre mňa nebola len konferencia, ale aj dôležitá pracovná cesta – vzniká totiž kooperácia Fontstand, ktorej chcem byť súčasťou.

Stretol som tam množstvo známych tvárí, viacerých renomovaných písmových dizajnérov, ale spoznal som aj veľa nových kolegov. Áno, je pravda, že za vycestovanie treba platiť, ale stokrát sa vám to vráti v podobe inšpirácie, networkingu, často celkového reštartu a novej energie.

Prvá pridaná hodnota prišla už vo vlaku, keď ide človek Českými dráhami. :)

Konferencia odštartovala silným vizuálnym momentom – hneď pri vstupe do sály ma potešila „hviezdna“ typografická obloha. Ak som to správne analyzoval, pomocou šiestich projektorov sa na strop premietali rôzne typografické kompozície, ktoré vytvoril Rafał Buchner z Typotheque.

Hneď na úvod nás privítal jeden z organizátorov konferencie, Peter Biľak. Ak ho náhodou nepoznáte, určite navštívte stránku Typotheque. Keď som začínal s dizajnom písma, jeho písmo Fedra a fakt, že je Slovák, boli pre mňa obrovskou inšpiráciou. Druhý z organizátorov, Andrej Krátky, zabezpečoval technickú podporu. V tichosti sedel vzadu ako „šedá eminencia“. Spoločne s Petrom Biľakom založili inovatívnu platformu Fontstand.

Prednášky

Výber prednášok bol veľmi pestrý a inšpirujúci. Bolo výborné vidieť a pochopiť prácu rôznorodých profesionálov z typografickej komunity. Vyberám len niekoľko z nich:

Francesco Franchi

Rozprával o redizajne talianskych novín La Repubblica, ktoré v priebehu troch rokov redizajnoval až dvakrát. Zaujali ma ukážky novinových dvojstrán, veľkoryso doplnené ilustráciami, grafmi a fotografiami. Na každý deň v týždni vydávajú inú prílohu, aby si rôzne skupiny čitateľov prišli na svoje. Naozaj inšpiratívny vizuál, aký v bežných denníkoch nevidno len tak.

Zdroj: Behance / Copyright (C) Manuel Bortoletti 2025

Shoko Mugikura

Spoluzakladateľka štúdia Just Another Foundry (známeho aj vďaka nástroju RMX – perfektnému pomocníkovi pre dizajnérov písma) sa zamýšľala nad tým, prečo ju fascinujú zaoblené bezpätkové písma (Rounded Sans). Zistila, že Japonci majú ako jediní tradíciu používať zaoblené písma vo verejnom priestore– nikde inde na svete, ani v okolitých krajinách ako Číne, Vietname či Kórei, sa s tým v takej miere nestretnete. Vychádza to z histórie: Japonci totiž v jednom nápise bežne kombinujú až tri rôzne písomové sústavy. Predstavte si tú vizuálnu výzvu, ako keby ste mali v jednom slove prirodzene skĺbiť latinku, arabčinu a hindčinu. Aby ich vizuálne zjednotili, písmomaliari v minulosti písali znaky zaoblene. Bol to nielen estetický, ale aj praktický krok, pretože oblé tvary písali rýchlejšie, čo je úplne iný štandard než pri písaní latinky.

Marko Hrastovec

Ukázal, že medzinárodný štýl nebol v 50. rokoch iba výsadou Švajčiarska, ale bol súčasťou modernistickej vlny, vtedy populárnej aj v bývalej Juhoslávii. Myslím, že podobnú paralelu by sme našli v tom čase aj v našich končinách, čo výborne mapuje Slovenské múzeum dizajnu.

Ferdinand Ulrich

Posledných takmer desať rokov skúma digitálne technológie z éry pred nástupom formátu .otf. Je fascinujúce a dnes už takmer nepredstaviteľné, ako dokázali vytvárať fonty bez monitora – manuálnym naskenovaním jednotlivých bodov, ktoré tvoria tvar písmena, napríklad pomocou systému Ikarus.

Martin Wenzel

Rozprával o písme navrhnutom na mieru pre nemeckú spolkovú vládu. Opísal cestu k víťazstvu v súťaži, ale aj to, ako vlastný font ušetril vláde obrovské prostriedky za licencie. Nedávno navyše vymenili staré fonty za webfonty a aktualizovali hinting (technológiu pre lepšiu čitateľnosť na obrazovkách), čím zmenšili veľkosť sťahovaných dát. Pri takej obrovskej návštevnosti vládnych webov ide o dôležitý ekologický a udržateľný krok.

Ariane Spanier

Okrem iného hovorila o tvorbe stop-motion animácie pre Vice, kde okrem iného jej dve mačky zlízavajú nápis vytvorený z mlieka. Zaujal ma najmä jej projekt vo verejnom priestore s názvom „Borders“ (Hranice). Ide o 350 metrov dlhý stavebný plot budúceho múzea, ktoré vyrastá v bývalom hraničnom pásme, kde kedysi stál Berlínsky múr. Inštalácia využíva citáty reagujúce na tému politických aj osobných hraníc.

Sprievodné aktivity

K celej konferencii sa pridalo niekoľko workshopov – napríklad Berlin Lettering Walk. Predstavte si skupinku nadšencov, ktorí si fotia vyblednutý nápis na fasáde domu s rovnakým nadšením ako tínedžerky svoju obľúbenú celebritu.

Takisto ma zaujala aktivita s názvom „Typostammtisch“ (z nemeckého Stammtisch – stôl pre štamgastov), ktorú v svojom ateliéri hostil Lucas de Groot. Ide o neformálne stretnutia, kde dizajnéri (často pri pive) rozprávajú o svojich projektoch. Takéto akcie inšpirujú študentov a zároveň utužujú profesionálnu komunitu. Pripomenulo mi to, že by sme mohli obnoviť naše bratislavské „Typo pivo“.

Na záver pripájam pár inšpirácií, na ktoré som natrafil vďaka slovenským kamarátom klike.studio žijúcich v Berlíne. Čerešničkou na torte bolo zistenie, že práve oni dvaja boli pred 20 rokmi cez program Leonardo da Vinci (teraz Erasmus+) na stáži v štúdiu Moniteurs, kde spolupracovali na informačnom systéme berlínskeho letiska. Zakladateľky štúdia Moniteurs, ktoré je svetovou špičkou v orientačných systémoch a letiskovej typografii, mali na konferencii skvelú prednášku.

S kým sa vidíme na Fontstand konferencii 2027? Bude v holandskom Haagu. ;)